Vo štvrtok, 8. októbra, sme sa my, druháci a sexta, vybrali na dvojdňovú exkurziu, podobne ako tretiaci a štvrtáci s oktávou. Pre nás bola pripravená dejepisná exkurzia. Našou prvou zastávkou bola malý výstup na Staroľubovniansky hrad a samozrejme, našou prvou prehliadkou sa stali toalety, bez ktorých by sme my, dievčatá, neboli schopné vnímať zaujímavý a vtipný výklad, vďaka, trošku sarkastickému, humoru nášho sprievodcu. Po obhliadke sme naskočili do autobusu a presunuli sa do Kežmarku, kde sme si mohli vypočuť zopár referátov našich spolužiakov, pozrieť si Kežmarský mestský hrad, artikulárny kostol. No najviac nás asi zaujalo evanjelické lýceum. Ste zvedaví čím? No, boli sme ohromení tou masou kníh, ktoré lýceum za tie roky zozbieralo. Mohli sme si pozrieť staré Biblie rôznych vierovyznaní a jazykov, alchymistické knihy a okrem toho aj zošity našich predškolníkov. Pri pohľade na ne sme ostali všetci prekvapení a pravdepodobne aj zahanbení, ako úhľadne vyzerali zošity niektorých žiakov. Samozrejme, našli sa tam aj naši parťáci, ktorých zošity vyzerali podobne ako tie naše. Dozvedeli sme sa tiež o vtedajšom školskom poriadku a jeden z nás mal dokonca možnosť vyskúšať si školské väzenie, v ktorom si žiaci museli odstáť svoj trest, niekedy aj 24 či 48 hodín, bez spánku, s krajcom chleba a pohárom vody. Hovorí sa, že: „Najprv práca, potom pláca.“ My sme to zobrali doslovne na internáte v Ružomberku, kde sme počas večera a noci upevňovali naše vzťahy. Na ďalší deň ráno sme vyrazili do Zuberca, navštíviť tamojší skanzen. Prezreli sme si drevené domčeky, zistili, aký ťažký život mali naši predkovia a okúsili tuhé oravské počasie. Naša posledná zastávka, a podľa môjho názoru aj čerešnička na torte, bol Oravský hrad. Aby sme si tú čerešničku dokonale vychutnali, museli sme si obedom vyplniť naše brušká a doplniť sily. Na Oravskom hrade sme si vypočuli výborný a záživný výklad od peknej sprievodkyne Mirky, stretli bielu pani a prekonali strach z výšok. Myslím si, že mnohí z nás nečakali, ako nás Oravský hrad dostane. Na záver by som sa chcela v mene žiakov II. A a sexty poďakovať p. riaditeľovi Damankošovi a p. prof. Kmecikovej, že s nami tie 2 dni zvládli a dali nám možnosť spoznať ich vtipné povahy J A úplne nakoniec by som ešte chcela podotknúť: Som veľmi rada, a myslím si, že aj ostatní študenti so mnou budú súhlasiť, že tieto exkurzie majú svoj význam a milo nás prekvapili. My, študenti, sme si ako vždy mysleli, že to bude nuda, ale práve naopak. Bolo to vtipné a záživné.

                                            Lucia Demjanová, VI.O