Koniec ticha v knižnici

   Celá filozofia 12. ročníka projektu Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice sa v našej škole, v Evanjelickej spojenej škole v Prešove, niesla v znamení 20. výročia znovuotvorenia Evanjelického kolegiálneho gymnázia, ako jednej z 3 zložiek školy. Jednou z vecí, ktorá nás všetkých spája, je popri mnohých iných aj naša školská – Knižnica Ľudovíta Štúra. Pri príprave celého Dňa knižníc sme preto práve toto mali popri téme na mysli. 
   Názov podujatia: Koniec ticha v knižnici vymysleli študenti, ktorí sú členmi Mediálno-knižničného krúžku, so školskou knihovníčkou PhDr. Ľ. Kónyovou. Cieľom pripraveného programu bolo priniesť život do knižnice, viesť žiakov k pozitívnemu vzťahu ku knihám i ku knižnici, ktorú nebudú poznať a používať len na tiché čítanie či miesto k štúdiu. Vzhľadom k tomu, že výročie školy sa nieslo v znamení Žalmu: „Hľa, aké milé, aké dobré je, keď bratia spolu bývajú,“ aj 24. októbra sme sa snažili, aby všetky činnosti v knižnici viedli k lepšiemu spoznávaniu sa a vzájomnej pomoci. 
   O 9. 00 hod. sme otvorili našu knižnicu žiakom materskej školy. Mravčekovia, lienky... (asi 50 detí od 3-6 rokov). Program si pre nich pripravili 15-roční študenti z gymnázia a 1 žiačka z 2. stupňa ZŠ. Zaujímavým spôsobom im predstavili Rozprávku o dúhovom lese. Členovia Mediálno-knižničného krúžku nemali ľahkú úlohu pri príprave aktivity, pretože v škôlke mali v tom čase tematickú inšpekciu (p. inšpektorka prišla do knižnice s deťmi aj s p. učiteľkami) a pani učiteľky dbali na dodržanie témy v danom týždni – Jeseň, stromy, lesy. Najväčšou výzvou bolo práve vybranie tej správnej rozprávky. Okrem čítania a kladenia otázok deťom, na ktoré s radosťou odpovedali, im v závere rozdali šišky a detičky ich dávali (podľa farby) stromčekom, ktoré sa im v rozprávke najviac páčili. Práve táto aktivita viedla k tomu, že starší žiaci (z vyššieho stupňa našej školy) učili tých najmladších. Už len otázka v úvode, či vedia, ako sa volá miestnosť, v ktorej sa nachádzajú, vyvolala na začiatku prekvapenie a neistotu v očiach, ale po pomocných vetách, aby si lepšie všimli, čo sa v nej nachádza, začali deti vykrikovať knihy a knižnica.    
   Od 10. 00 hod. prebiehali v priestoroch školskej knižnice hodiny, na ktorých čítali učitelia alebo žiaci svoje obľúbené knihy – Povedz mi, čo čítaš... Mali možnosť v skupinkách komunikovať o knihách, ktoré čítali, poprípade vybrať spolužiakovi tú, ktorú by si mal určite prečítať. Hodnotili autorov či diela, vyjadrovali sa ku kladným i záporným postavám. Práve pri tejto aktivite sa výrazne zmenil pohľad na to, že mladí ľudia, deti nečítajú. Sami ostali prekvapení pri tom množstve názvov kníh a autorov, ktoré na hodinách v knižnici odzneli. Niektorí ostali zahanbení, že čítajú menej. Práve pre tých vybrali spolužiaci v našej knižnici 8 kníh, ktoré by si mali prečítať (od najmladších po najstarších): Jo Nesbo: Prdiprášok doktora Proktora, Valentín Šefčík: Bola raz jedna láska, Milan Rúfus: Modlitbičky, Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje, Zuzka Šulajová: Džínsový denník VI, Denník Anny Frankovej, Žena bez čísla, Na vine sú hviezdy. Teší nás, že čítajú najmä súčasných a dokonca aj slovenských autorov. Triedy, ktoré sa nedostali do knižnice, mali túto činnosť naplánovanú v priestoroch tried.