Beseda so spisovateľom Valentínom Šefčíkom

     21. septembra 2016  sa  niektorí žiaci  8-ročného gymnázia stretli v rámci akcie Prešov číta rád so spisovateľom Valentínom Šefčíkom v Knižnici Slniečko na Hlavnej ulici v Prešove. Besedu s autorom viedla veľmi zaujímavo a pútavo pani Betka Verešpejová. 
     Začiatok besedy mali možnosť obohatiť aj naši žiaci recitáciou autorových básní a zvládli to výborne. V rozhovore s autorom  sme sa dozvedeli veľa o jeho tvorbe. Porozprával nám o tom, čo ho motivuje písať, prečo píše a prezradil nám niečo aj zo svojho súkromného  života. V druhej časti besedy sme mali možnosť tvoriť. Rozdelili nás do skupín a každej skupinke dali obálku, v ktorej boli rozstrihané slovíčka z nejakej autorovej básne. Našou úlohou bolo vytvoriť z týchto slov novú báseň, minimálne 5 veršovú  a potom ju predniesť pred všetkými. Samozrejme, aby sa nenudil  ani hosť besedy, aj jeho úlohou bolo vytvoriť báseň zo slov svojich štyroch básní. No neľahká úloha, ale veď je to skúsený básnik.
     Nakoniec každému z nás autor venoval kartičku so svojím podpisom a samozrejme nepremeškali sme možnosť  zvečniť sa  s ním. Sme veľmi radi, že sme mohli byť na tejto besede, prežili sme zaujímavý  čas so zaujímavým človekom  a možno niektorých z nás  tieto chvíle inšpirovali k vlastnej tvorbe a písaniu básní. 

(Lenka Brozmanová, Soňa Zekuciová, IV.O)

Torzo  z našej tvorby:
....Láska kvitne celoročne...
Čo si bez nej človek počne?
Ja a ty sme láskou zviazaní.
Je to celkom šok...
Veď láska ľúbi celý rok...aj v júni, nielen v máji....

Beseda so spisovateľkou Zukou Šulajovou

     23. 9. k nám o 9. 00 hod. na besedu so žiakmi II. A a VI. O zavítala známa slovenská spisovateľka - prozaička Zuzka Šulajová, autorka 9 knižných titulov. V čase návštevy jej práve vyšla kniha Džínsový denník 6.  A keďže sa deň pred besedou titul dostal do kníhkupectiev, niektorí čitatelia (presnejšie  verné čitateľky) využili stretnutie ako príležitosť získať autogram s osobným venovaním. 
     Džínsový denník 1 napísala v sedemnástich, ako odozvu na to, že rada čítala denníky. Vtedy existovali len zahraničné knižky denníkového typu a trochu jej vadilo americké prostredie, ich školský systém a príliš častá iracionalita. Postavy mali afektované vystupovanie, častokrát konali nereálne, tak chcela vyskúšať, či by dokázala niečo podobné napísať v slovenskom štýle tak, aby ju to viacej bavilo čítať. Po dopísaní bol Džínsový denník štyri roky zavretý v zásuvke (písala ručne). Potom si ho prečítala a prvýkrát sa jej páčila nejaká jej "kniha". Poupravila to, prepísala do počítača a bez nejakého očakávania poslala do Slovenského spisovateľa. Zaujímalo ju ich názor na jej písanie, nepočítala s tým, že jej vydajú knižku. Nikomu o tom nepovedala, dokonca ani rodičom. No už o dva týždne bolo všetko inak. Stalo sa jej niečo, o čom ani nesnívala. Džínsový denník bol na svete.

Beseda s popularizátorom a milovníkom kníh Dadom Nagyom

23. 9. sme o 11. 00 hod. privítali v školskej knižnici na besede so žiakmi I. O a 6. A Dadaz Nagya, ktorý sa so žiakmi rozprával o knihách, ktoré čítali, ale aj o tých, ktoré čítal on, pričom niektoré z nich predstavil zaujímavým spôsobom. Žiaci odchádzali so zoznamom kníh, ktoré by si raz radi prečítali.