Počas jesenného projektového týždňa bola v septembri pre žiakov vyhlásená súťaž o najlepšie inštalovanú výstavu zameranú na rok 1968 a 60. – 70. roky 20. storočia. V triedach sa v priebehu 3 dní ocitlo množstvo predmetov a vecí viažucich sa k obdobiu socializmu. Zhotovené boli aj informačné panely s fotografiami zobrazujúcimi príchod vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. V školskej knižnici sa potom z vybraných exponátov pripravila centrálna Výstavu 68, ktorá bola sprístupnená počas celého októbra všetkým žiakom Evanjelickej spojenej školy. Lektorov a výklad pre nich zabezpečili študenti septimy. Deti z MŠ a ZŠ mali najväčší záujem o čierno-biely televízor bez diaľkového ovládania, gramofón, na ktorom sa prehrávala dobová hudba, premietačku, fotoaparáty, telefón, dobovú tlač či bežné veci z domácnosti. Prezrieť si mohli aj výstavu kníh zo školskej knižnice so zameraním na udalosti v rokoch 1918, 1948 a 1968. Súčasťou výstavy bol aj sociálny projekt v spolupráci s OZ Malíček Kilo medveďov. Výťažok činil 250 €. Celé oslavy vyvrcholili 25. októbra 2018. Žiaci pod vedením svojich profesoriek - S. Grestyovej, Ľ. Kónyovej, Ľ. Martičkovej a Z. Pulščákovej pripravili v školskej knižnici Koncert a Výstavu 68 pre žiakov, rodičov i priateľov školy. Program sa začal o 17. 00 hod. modlitbou duchovného správcu M. Oráča. Nasledovala zaujímavá prednáška riaditeľa školy M. Damankoša Osmičková mágia?, v ktorej sa venoval významným udalostiam v našich dejinách. Druhá časť bola v réžii žiakov, pričom sa striedala hudba so sprievodným slovom. Aj pri výbere piesní sme mali na pamäti výročia pripadajúce na rok 2018. Okrem iného odzneli: Kopala studienku, Kto za pravdu horí (1848), Nad Tatrou sa blýska, Pieseň šťastných detí (1948), Bratříčku, zavírej vrátka, Modlitba pre Martu (1968), či v „predvečer“ Pamiatky reformácie piesne od M. Luthera: Keby Pán Boh nebol s nami, Hrad prepevný. Celý večer bol sprevádzaný silnými emóciami. V závere pán riaditeľ poďakoval všetkým prítomným a rozlúčil sa s konštatovaním, že keby mu pred pár rokmi niekto povedal, že v jednom programe za sebou odznie pionierska pieseň a potom Hrad prepevný, tak by sa mu vysmial, považoval by to za nemožné. Chvála Bohu, tie časy sú už za nami.
-kó-